Napísal(a) GaKo dňa 17.11.2014
Už od útleho detstva sa učíme napodobňovaním. Od rodičov, od súrodencov, neskôr od učiteľov a kamarátov postupne preberáme vzorce správania. Učíme sa, čo je kedy vhodné ( a často aj to, čo je nevhodné).
Niet divu, že takto to prebieha aj v duchovnom živote. To, ako budem žiť svoju vieru, veľmi záleží od spoločenstva, do ktorého patrím. Pokiaľ je to spoločenstvo, kde sa schádza iba k nedeľným bohoslužbám, osvojím si túto kultúru. Pokiaľ je to medzi súrodencami bežné stretávať sa cez týždeň k modlitbám, budem chodiť aj ja. Pokiaľ sa moje spoločenstvo venuje diakonii, pravdepodobne sa pridám aj ja. Pokiaľ zbor slúži svojej komunite a získava učeníkov, bude pre mňa prirodzené, že sa podľa svojich možností a obdarovaní pridám ruku k dielu aj ja.
Má to však jeden háčik. My sme uverili v Ježiša Krista – sme jeho nasledovníci a učeníci. Preto je na mieste klásť si otázku: komu sa to vlastne chcem podobať a koho nasledujem? Je mojim štandardom moje okolie, alebo Ježiš sám?
Najnovšie komentáre